ali3nn3 (ali3nn3) wrote,
ali3nn3
ali3nn3

  • Mood:
  • Music:

Stále sa mi ten názov nepáči, takže ho zase zmením...

Takže, jedna z posledných častí mojej najstaršej poviedky, ktorá menila názov pomaly s každým dielom... Nejaký nápad?

Ôsma kapitola


A dni ubiehali ďalej. Večery, a hlavne noci, boli... frustrujúce. A osamelé. Byť s Michaelom bolo príjemné, ale nemôcť sa ho dotknúť, len zahliadnuť sem-tam kúsok opálenej kože, cítiť jeho vôňu všade okolo seba... Mučenie. Dokonalé mučenie. A Kane by prisahal, že to ten chlap robí naschvál. Koniec koncov, ako často sa dá „omylom“ nastaviť klimatizácia na privysokú teplotu (a chodiť po byte len v obtiahnutých džínsoch, bez trička, sťažujúc sa na horúčavu)? Alebo „zabudnúť“ zavrieť dvere, keď sa človek sprchuje? Alebo „nešťastne“ postriekať košeľu kávou, čajom, alebo inou tekutinou, zdôvodňujúc tak následné vyzlečenie zmieneného kusu oblečenia? A tie jeho nevinné pohľady... Aj menej inteligentnému mužovi by rýchlo došlo, o čo tu ide. A že zvádzanie to teda nie je, to si mohol Kane byť istý. Alebo aspoň, nebolo to tak zamýšľané (aj keď to tak fungovalo). Michaelovo majstrovské vyhýbanie sa aj najmenšiemu dotyku to dalo najavo viac než jasne.

Ale aspoň na nich nikto nezaútočil, utešoval sa Kane. Stihol už spoznať okolie, naučil sa rutinu, striehol na čokoľvek nezvyklé. Zapamätal si tváre susedov a tiež tváre agentov, ktorí, ubytovaní vo vedľajšom byte, sa tvárili, že ich nepoznajú. Ich neustále odpočúvanie, o ktorom samozrejme Michaelovi nepovedal, ale ktorým si bol istý, významne napomáhalo jeho sebakontrole. Našťastie Michael býval v rohovom byte, takže mal susedov len jedných. Sklá na oknách si hneď po prvom incidente dal vymeniť za nepriestrelné a budova samotná bola stará a solídna, tehlová, nie ako tie skladacie papierové domčeky, čo sa stavajú teraz. Pretože bola určená pre bohatšie vrstvy ľudí (a nájom tomu zodpovedal), dole neustále sedel vrátnik a dovnútra púšťal len tých, o ktorých mu bolo vopred povedané. Tento byt sa oprávnene dal považovať za bezpečný, a Kane si priľahko navykol volať to tu „doma“.

Koncom druhého týždňa to však znova nemohol vydržať. Dávno si priznal príťažlivosť, ktorá medzi nimi dvoma bola, aj keď ju považoval za čisto fyzickú. Nie, že by ich bolo veľa, ale doteraz chodil len so ženami. Ani v puberte nebol príliš na experimentovanie a skôr bral každého ako kamaráta. Napriek tomu chápal, že fyzická príťažlivosť tam buď je, alebo nie je, a akceptoval, že môže byť aj medzi dvoma ľuďmi rovnakého pohlavia. Ale láska, to bolo niečo úplne iné. Niečo vzácne, niečo, čo potrebovalo čas. Takže Michael, ktorého poznal sotva dva týždne, vôbec neprichádzal do úvahy. Fyzická príťažlivosť, to je všetko.

V ten deň bola sobota, a teda voľno. Aspoň pre Michaela. Kane vedel, že si rád trochu prispí, takže nebolo pravdepodobné, že by vstal pred desiatou. Preto sa o šiestej vyštrachal z postele, narýchlo sa umyl a obliekol, a vykročil k dverám. Na poslednú chvíľu sa otočil a na kuchynskom stole nechal lístok. Stručné: „O pár hodín sa vrátim.“ Cestou von zakopol o Michaelovo tričko, ktoré tam zrejme dovliekla Bosorka. Michael nikdy nenechával oblečenie ležať na zemi. Zasníval sa, aké by to bolo, keby spolu...

Vyzliekal by sa pomaly, zvodne, sebavedome predvádzajúc svoje telo, a oblečenie pozorne odkladal na kôpku vedľa postele? Alebo by ho zo seba rýchlo strhol a odhodil, kam prišlo? Túžim to vedieť...Nie. Nesmie. Nemal by na to ani myslieť. Táto malá ranná fantázia ho ešte utvrdila v rozhodnutí odtiaľto vypadnúť, a z dverí takmer vyletel.

~°-°-°-°-°~

Michael sa prebral asi desať minút na to, a rozospato rozmýšľal, čo ho vlastne zobudilo. Chvíľočku mu trvalo, kým mu to došlo. Posledné dva týždne trávil s Kaneom 24 hodín denne. Ani na minútu sa od neho nevzdialil na viac, ako pár metrov. Až mu to miestami liezlo na nervy. A teraz bol Kane preč. Cítil to, inštinktívne. A vyvolávalo to v ňom zvláštny pocit, akoby zrazu zmizla časť jeho bytosti. Dôležitá časť. Je to len zvyk, povedal si, ale už nedokázal zaspať. Vstal a v kúpeľni si opláchol tvár. Potom zamieril do kuchyne a našiel lístok. Zúrivo ho pokrčil v ruke, takto premárnené víkendové ráno. Nebyť toho idiota, ešte mohol sladko spať. Dopekla s Kaneom, dopekla s tými jeho hlbokými očami, dopekla s jeho neprehliadnuteľnou prítomnosťou, dopekla... Dôkladne si zanadával. To ho ešte viac prebralo, tak si uvaril kávu a tak ako bol, v tričku a trenírkach, rozstrapatený, zavrel sa do pracovne. Keby ho tak teraz videl niekto z kancelárie... Vytiahol papiere, na ktoré pôvodne hodlal cez víkend zabudnúť, a zahĺbil sa do nich. Potreboval si odpútať myseľ, a na to nebolo nič vhodnejšie než práca.
Tags: fiction-me, kam
Subscribe

  • Pearl found

    Once again, Internet search showed its fruit. Accidental diamonds are the best... even if they made you stay awake until 2 a.m. While searching for…

  • (no subject)

    Some days the Internet surprises you, and some days it pleases you a few times in a row... When I was reading a fanfiction on the Tiger and Bunny…

  • Yaoi manga worth reading again (and again, and again...)

    This was a really difficult choice, I have to say. I have a certain type of personality that I like in my yaoi couples, and thus when I find it, it…

  • Post a new comment

    Error

    Comments allowed for friends only

    Anonymous comments are disabled in this journal

    default userpic

    Your reply will be screened

    Your IP address will be recorded 

  • 1 comment