ali3nn3 (ali3nn3) wrote,
ali3nn3
ali3nn3

  • Mood:
  • Music:

Masterpost pre "Kam"

Prisahala som si, že už nebudem nič zverejňovať, kým to nedokončím... Ale tak aspoň pokračovanie niečoho, čo tu už je. A aby som vám veci zjednodušila, linky na všetky predchádzajúce časti.

Kam

Prológ
 Kapitola 1
Kapitola 2

Kapitola 3
Kapitola 4
Kapitola 5
Kapitola 6
Kapitola 7
Kapitola 8
 Kapitola 9

Ignorujúc okolie, Kane presvišťal dolu schodmi. Pred vchodom sa na chvíľu zastavil, aby nabral dych, a ráznym krokom vykročil. Mal šťastie, už po pár krokoch okolo prechádzal taxík, a dokonca mu na mávnutie zastavil. Nastúpil a zadal šoférovi adresu. Bol pevne rozhodnutý zájsť do kancelárie a presvedčiť šéfa, aby ho presunul na nejaký iný prípad. Strácal objektívnosť, a to mohlo byť veľmi nebezpečné. Neustúpim, zaumienil si a v duchu si premýšľal argumenty. Musí byť pokojný a racionálny, vystupovať rozhodne, ale nie arogantne...

Čosi mu nedalo pokoja. Zasunuté vzadu v mysli, niečo, čo si mal všimnúť, ale nevšimol... Odvádzalo mu to pozornosť. A to mal už len pár minút, aby si dôkladne premyslel, ako sa bude pred šéfom tváriť a čo povie, aby to čo najviac zapôsobilo. Pôvodne počítal s trochou viac času, to, že chytil taxík tak rýchlo mu posunulo plány. Taxík... Moment. Čo robilo taxi v tej časti mesta o pol siedmej ráno v nedeľu? Bolo by normálnejšie stretnúť limuzínu, ale taxi? Naklonil sa znepokojene k šoférovi a spýtal sa ho. Keď počul odpoveď, ešte viac sa znepokojil. Tak dvaja muži... Šofér sa znova otočil a niečo dodal. Kane mu dobre nerozumel, tak sa naklonil bližšie. Po zopakovaní vety sa jeho neurčité znepokojenie zmenilo na strach. Okamžite prikázal vodičovi otočiť auto a dupnúť na plyn.


Dvaja muži, ktorí pôvodne zadali Michaelovu adresu, ale potom rozkázali zastaviť o ulicu ďalej... To bolo zlé. To bolo viac než zlé. Pri predstave, čo by sa mohlo stať, ak sa nemýli, mu zovrelo vnútro. Ako ho mohol nechať len tak bez ochrany?! Ako sa mohol zachovať tak hlúpo?! Aj keď to malo byť len na hodinku, a hneď vedľa boli ďalší agenti, bol to on, Kane, kto bol zodpovedný za Michaelovu bezpečnosť. Bol to on, komu Michael veril, že ho ochráni.

Zovrel pery. Nie, určite sa ešte nič nestalo, a on dôjde včas. Musí dôjsť včas. Ochráni Michaela, postará sa, aby tí, čo ho ohrozujú, za to poriadne zaplatili, a, a potom odíde.

Kane si po prvýkrát uvedomil, akým dôležitým sa Michael preňho za taký krátky čas stal. Dôležitejším než čokoľvek, na čo si práve teraz vedel spomenúť. Nedokázal by žiť s tým, že je Mike v nebezpečenstve. A Kane je synonymom nebezpečenstva. Odíde. Už nikdy ho neuvidí, ale obaja budú žiť. Michael bude žiť. Vráti k svojmu životu, a zabudne na celé toto dobrodružstvo. A Kane zabudne tiež, hneď ako dostane ďalšiu úlohu.

Nie, nezabudne. Zapamätá si, a bude vďačný. Ani nevie kedy, a úplne zabudol na svoju depresiu, na svoje samovražedné myšlienky. A to len a len vďaka tomu nádhernému modrookému právnikovi. Michael mu dal nový život, nenápadne, nebadane, len svojou prítomnosťou. Nie, nezabudne na Michaela, a ochráni ho, za každú cenu. A už nikdy viac si nedovolí takto zlyhať.

Taxík so zapišťaním pneumatík zastavil pred Michaelovým domom. Kane sa ani nezastavil, len hodil vodičovi nejaké peniaze, a vybehol k vchodu. Tam sa na okamih zarazil. Pokojne. Nesmie spanikáriť. Len pokoj. Jeho telo sa uvoľnilo a tvár nabrala sústredený výraz. Ľahkým, takmer nebadateľným dotykom na bok a stehno sa uistil o prístupnosti svojich zbraní, schovávajúc v dlani neveľký hádzací nôž. Glock bola skvelá a užitočná vecička, ale útočníci, nech boli ktokoľvek, to určite čakali. Nehovoriac o tom, že ak je to len planý poplach, nabehnúť do stráženej budovy s pištoľou v ruke nebol práve najgeniálnejší nápad. Taký nôž bol oveľa nenápadnejší, ľahšie sa s ním manévrovalo, ľahšie sa ukryl, a pretože to bola jeho obľúbená zbraň, na blízko s ním dokázal byť oveľa viac smrtiaci než s akoukoľvek pištoľou či revolverom.

Dvoma tichými krokmi vstúpil do zorného poľa bezpečnostnej kamery. Nerobil si s ňou veľké starosti, ak sú útočníci naozaj len dvaja, nemajú čas posedávať okolo a sledovať kamery. A ak nie, zistí to neskôr. Teraz išlo hlavne o čas. Rozhliadol sa pozorne okolo seba, hľadajúc akékoľvek známky, že niečo nie je v poriadku. Vrátnika nikde nevidel. Rýchly pohľad za pult ho uistil o tom, že veci sa naozaj dali do pohybu. Nezdržoval sa volaním záchranky, muž vyzeral ešte žiť, a on má iné priority. Neskôr.

Ticho vybehol bočným schodišťom, v duchu ďakujúc bohu za chlpatý plyšový koberec, ktorý spoľahlivo tlmil jeho kroky aj akúkoľvek ozvenu, ktorá tam mohla byť. Fakt, že nikoho nestretol, ho znepokojil ešte viac. Útočníci, ak nimi naozaj sú, budú potrebovať únikovú cestu, a teda by jeden z nich mal zabezpečovať schodište. Výťah v tejto budove bol naozaj pomalý a dôkladná pasca, čo by si každý profesionál vopred zistil, a nepriestrelné sklá, ktoré tiež neboli nijakým tajomstvom, vylučovali únik tým smerom. Pokiaľ sa nestarajú o únik, pokiaľ počítajú s tým, že uniknúť nemusia... Robilo ich to len tým viac nebezpečnými.

Kane zaťal zuby a opatrne pootvoril dvere vedúce zo schodišťa na Michaelovo poschodie. Rýchlo pohľad mu povedal všetko, čo potreboval vedieť. Malá kuša v rukách jedného zo športovo oblečených mladíkov naznačovala skúsenosti, a vysoké sebavedomie. Dal sa z nej vystreliť len jeden výstrel, ale nablízko bola rovnako účinná a tichšia než pištoľ, ktorú mal muž nedbalo zastrčenú v púzdre na opasku. Jeho spoločník, o niečo vyšší a svalnatejší, a približne rovnakého veku, mal okolo rúk v kožených rukaviciach ovinutý kus tenkého, ostrého drôtu. Tí dvaja boli očividne zohratý tým, a vôbec sa svojím účelom netajili. Kde dočerta boli agenti zo susedného bytu?!

Kaneovi bolo jasné, čo tí dvaja plánujú, na prvý pohľad. Ten s drôtom stál trocha naľavo od svojho spoločníka aj od dverí, zatiaľ čo ten napravo sa opieral o zvonček. V tej chvíli, ako Michal otvorí, zaútočia. Kane to takmer videl pred očami. Rozkopnúť dvere, zdrapiť obeť za pravú ruku a potiahnuť, obrátiť ho chrbtom k tomu s drôtom. Zaškrtiť, potom pre istotu zastreliť šípkou do oka. Tiché, rýchle a účinné. Až na to, že Kane odmieta pripustiť, aby sa Michaelovi, jeho Michaelovi, niečo stalo.

Ale musí konať rýchlo. Každú chvíľu môže Mike otvoriť dvere, a potom už bude neskoro. Dvere na schodište boli vzdialené asi 5 metrov od oboch vrahov, a pri tom, ako stáli, bolo nemožné, aby sa nepozorovane prešmykol bližšie. Bude to teda musieť byť Glock.

Odložil nôž, vytiahol zbraň a zhlboka sa nadýchol, keď začul zaštrkotanie zámky. Nemohol si byť istý, či to bol Michaelove dvere, alebo niečie iné, ale nemal čas pochybovať. Skok dovnútra, pokľak, výstrel. Zásah. Jeden z útočníkov dole, nanešťastie ten s drôtom. Prudká bolesť na hrudi. Problém dýchať. Ignoruj, ignoruj. Michael otvoril dvere, ani len nepoužijúc bezpečnostnú retiazku. Budem mu musieť poriadne vynadať, pomyslel si Kane. Neskôr. Zamieril ešte raz trasúcimi sa rukami. Minul. Zostávajúci útočník odhodil kušu a stihol vytiahnuť vlastnú zbraň. Nevšímajúc si zraneného muža pred sebou, začal sa otáčať smerom k pôvodnej obeti. Nie! Preblesklo Kaneovi hlavou. Zavri dvere, zavri dvere a ľahni si na zem, začal sa modliť, zatiaľ čo sa pokúsil znova zamieriť. Ruky sa mu triasli už viditeľne a vedel, že to nestihne. Aj na tú vzdialenosť videl, ako sa Michaelove zreničky rozšírili, keď sa pozrel na Kanea, keď si všimol krv a zbraň v jeho ruke. Videl, ako sa naopak zúžili, keď sa obrátil na útočníka a zahnal sa naňho rukou. Idiot! Utekaj! Malá podvedomá časť Kaneovej osobnosti začala formovať zúrivú tirádu na tému vhodného správania sa zoči voči nabitej zbrani, ktorú bol odhodlaný neskôr Mikeovi predniesť. Ak bude nejaké neskôr. Zatiaľ to tak nevyzeralo...

Niečo sa zalesklo, niečo v Michaelovej ruke. Nemal ju prázdnu. Kane napäl svaly a spevnil ruky. Zamieril. Drahé oceľové pero, Michaelove obľúbené, sa zaborilo do vrahovho ramena, dávajúc Kaneovi potrebnú sekundu naviac. Výstrel. Mladík sa skácal na zem. Ignorujúc mŕtvoly na svojom prahu, Michael sa rozbehol ku Kaneovi, ktorého ruky pomaly klesli, a znova si začal uvedomovať potrebu dýchať. Nešlo to, šípka mu pravdepodobne zasiahla pľúca. Michael zastavil kúsok pred ním, potom odniekiaľ vytiahol mobil a zavolal sanitku. Tí právnici, od telefónu ani na krok, ani v nedeľu o pol siedmej ráno, pomyslel si Kane sarkasticky. Stále nehybne kľačal na zemi, len telo sa mu otriasalo pokusmi dostať do seba tak potrebný vzduch. Pekelne to bolelo, a bola to len táto bolesť, čo ho udržiavalo pri vedomí. Nanešťastie. Keď Michaela konečne ubezpečili, že pomoc je na ceste, kľakol si dole vedľa Kanea a pritiahol si ho do náručia, snažiac sa ním príliš nehýbať.

Kane sa s posledným zvyškom kontroly naňho pozrel, skúmajúc strach a paniku v tých nádherných modrých očiach. Nemal dych na to, aby rozprával, ale aspoň naznačil perami: „Všetko bude v poriadku.“ Pohľadal rukou Michaelovu a preplietol si s ním prsty. Potom sústredil všetku svoju pozornosť na snahu dostať do seba nejaký ten veľmi potrebný kyslík.

Nebol si istý, koľko času uplynulo, kým záchranka konečne prišla, ale rozhodne priveľa. Bolesť bola mučivá, a ich zásah veci príliš nezlepšil. Akurát mu dovolil znova sa nadýchnuť. Cesta do nemocnice tiež trvala veky. Keby mohol, nástojil by na tom, aby sa Michael zabarikádoval v byte a okamžite zavolal Kaneovmu šéfovi, ale to bolo momentálne nad jeho sily, a tak ho Mike sprevádzal. Kane na sebe cítil ten modrý pohľad akoby to bol laser. Neopováž sa! Neopováž sa zomrieť! vyzeral mu prikazovať, zatiaľ čo jeho majiteľ bol odsunutý nabok. Kane mal v úmysle ten príkaz splniť. Nakoniec, nebezpečenstvo pre Michaela sa týmto neskončilo. A Kane neodíde, kým sa to celé nevyrieši.

Kedy sa toto stalo? pomyslel si pre seba s úžasom. Kedy som prestal chcieť zomrieť?

Po príchode do nemocnice ho veľmi rýchlo napojili na prístroje a vzápätí bol vezený na operačnú sálu. Bolo to niekde cestou, keď ho vedomie konečne opustilo.
Tags: fiction-me, kam
Subscribe

  • (no subject)

    Last week, I drew :) New colors and all.

  • New Layout

    So, yesterday I finally decided to learn to use the Pen Tool in Photoshop, and so I drew myself a new layout header for this journal. Finally a…

  • (no subject)

    Some days the Internet surprises you, and some days it pleases you a few times in a row... When I was reading a fanfiction on the Tiger and Bunny…

  • Post a new comment

    Error

    Comments allowed for friends only

    Anonymous comments are disabled in this journal

    default userpic

    Your reply will be screened

    Your IP address will be recorded 

  • 3 comments